História

Prvá písomná zmienka

Jedna z povestí hovorí, že svätobeňadický opát dal úlohu urobiť súpis všetkých osád, riek a lesov, aby tieto boli zakreslené do mapy a to oblasť medzi riekou Hron a Žitavou. Dvaja mnísi dva dni a dve noci blúdili po cestách a necestách, po lúkach a lesoch, po cestách a brodoch. Na tretí deň vkročili do rozprávkovej krajiny. Potok s priezračnou vodou, dolina ako obrázok a nad vodnou šírinou mierna vyvýšenina s hustou horou. V tej hore sa oháňajú chlapi širokými sekerami, klčujú les a pália korene. Ale osada nikde. preto sa opýtali chlapov, kde majú svoje ženy a deti a kde nocujú. Chlapi sa len tajomne usmievali.

"Naše osady sú tak zastrčené, a stratené v tejto húštine, že sú tajné. Kto s dobrým prichádza, toho vďačne privítame, kto sa so zlým približuje, ten nás nenájde."

Mních si niečo po latinsky zamrmlal a už aj krasopisne zapísal do mapy: TAYNA. Nie je známe, či to bolo tak, či inak, ale je presne známe, že našu obec vlastnil rod Taynaovcov, o ktorých je dostatok historických dokladov.

Prvá doteraz známa zmienka je z roku 1467, kedy kronikár zapísal prvé meno z tohto rodu a to Urban a Michal. Rod Taynaovcov ako vlastníkov Tajnej vymrel po meči v roku 1840. Posledný bol Ján, ktorý bol hlavným županom oravskej župy a jeho dcéra Ilona sa vydala za baróna Šimona Révaya. Podľa vtedajšieho práva kaštieľ, ale i majetky pripadli rodu Révayovcov. Rod Révayovcov konkrétne Štefan bol v Tajnej až do roku 1945, keď opustili Tajnú a odišli do Maďarska.

História obce je spájaná s vpádom Rimanov na naše územie, kde si cisár Marcus Aurélius so svojimi légiami na rôznych miestach stavali vojenské stanice, ktoré mali za úlohu uchrániť pomocou zbraní nadvládu na zabratom území. Rimania tu vládli až do 5. storočia. V ktorom z týchto storočí boli aj na našom území nie je známe, avšak archeológovia evidujú v našom chotári tri rímske stanice, ktoré sa nachádzajú v miestnych lokalitách Medzihájom, na Podmáji a nad štrkárňou na Botkách.

Prvá písomná zmienka o Tajnej je v zakladajúcej listine beňadického opátstva z roku 1075 keď lúky, les a dve poplužia zeme dostalo opátstvo v Hronskom Beňadiku. V roku 1275 časť obce, ktorú volali Malá Tajná pripadla hradu Tekov, neskôr zemanom z Tajnej, zemanom z Baračky a Révayovcom. Ďalšia zmienka je z roku 1339, keď kráľ Karol daroval obec Mikulášovi Barachkaimu.

Potom je zmienka z roku 1565, keď kráľ Maximilián daroval Tajnú Ostrihomskej kapitule odkiaľ pochádzal a tradoval sa názov obce ako Kapitulská Tajná. Do 16. storočia väčšina chotára patrila cirkevným inštitúciám a iba časť šľachtickým rodom. Po 16. storočí si tu viac uplaňovali zemepanské právo rody. V tomto období sa obec delila na Veľkú a Malú Tajnú. V susednej Tajnej sa v rovnakom čase a rovnakým spôsobom vyvíjali Šárovce.

V 17. storočí presne v roku 1663 obec vyplienili Turci. Šárovce pocítili Turecké drancovanie už v roku 1618. 21. júla 1890 sa nachádza záznam o spojení Šároviec a Tajnej v jednu obec zo spoločným názvom Tajná. V roku 1840 dal Ján Tajnay postaviť v obci kaštieľ, ktorý je obklopený 10 ha parkom.

Archeologické výskumy

Archeológovia evidujú v našom chotári tri rímske stanice (z čias nadvlády Rimanov - okolo 5. storočia), ktoré sa nachádzajú v miestnych lokalitách Medzihájom, na Podmáji a nad štrkárňou na Botkách.